Samaranch bol v Bratislave v lete 2000, krátko pred olympiádou v Sydney a necelý rok pred avizovaným odchodom z najvyššej pozície v olympijskom hnutí. Keď sa ho novinári pýtali, čo bude robiť po skončení prezidentskej funkcie, lakonicky odpovedal: „Absolútne nič.“ Určite nemusel.
Ak je barón Pierre de Coubertin považovaný za otca novovekých olympiád, Samaranch ich zreformoval, pritiahol na ne najlepších svetových športovcov s výnimkou zopár odvetví (futbal, bejzbal) a pomohol im dosiahnuť obrovský komerčný úspech, bez ktorého by olympizmus v 21. storočí sotva prežil.
Jacques Rogge navštívil Slovensko v januári 2003. Medzinárodný olympijský výbor (MOV) viedol tucet rokov. Prišiel v období bujnejúcich korupčných obvinení spájaných s voľbou organizátorských miest letných a zimných olympiád. Nemal ľahkú pozíciu, ale ustál ju. Thomas Bach, ktorý po ňom prebral štafetu, sa však stal ešte vplyvnejším mužom olympijských kruhov.
Celoslovenský záujem o OH 2036
Na Slovensku absolvoval jednu zo svojich posledných zahraničných návštev. Je to určite veľký diplomatický úspech Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV).
Bach hovoril okrem iných so slovenskými športovcami. Vyzval ich zostať pri športe, čo vždy vo svojej prezidentskej agende podporoval. Ako bývalý úspešný športovec vie veľmi dobre, že ich miesto v jednotlivých športových odvetviach a najmä pri posúvaní olympijskej myšlienky mladším generáciám je nezastupiteľné.
Poklepal aj základný kameň novej multifunkčnej športovej haly v obrovskom športovom komplexe v Šamoríne. Vyjadril sa k odvážnej myšlienke, ktorá pomaly rezonuje v našom športovom hnutí: niektoré športoviská na Slovensku a v Rakúsku by sa mohli stať súčasťou kandidatúry Budapešti na usporiadanie OH. Maďarská metropola chce kandidovať pre rok 2036.
„Spolupráca troch národných olympijských výborov je dobrou myšlienkou. Vytvára pocit spolupatričnosti, čo je v súlade s olympijskými hodnotami. Rakúsko, Maďarsko a Slovensko sú predsa geograficky blízke a vzdialenosti by boli menšie ako napr. medzi Parížom a Marseille,“ spomenul Bach, odkazujúc na vlaňajšie letné hry vo Francúzsku.
OH 2036 sú lákadlom pre viaceré krajiny. Kandidatúru už ohlásila Indonézia (chce ju postaviť na budúcom hlavnom meste krajiny Nusantara), India (chystá plány pre Ahmedabád neďaleko Dillí), Turecko (Istanbul bude kandidovať už štvrtýkrát od roku 2000) a Čile (Santiago de Chile vyzerá v danej konkurencii ako outsider).
Egypťania zvažujú kandidatúru nového hlavného mesta pri Káhire, Juhoafričania sa pohrávajú s myšlienkou zapojiť do hry Kapské Mesto, uvažuje sa o kandidatúre Soulu, Dohy, Rijádu (Saudská Arábia bude v roku 2034 hostiť MS vo futbale a taktiež Ázijské hry) či Toronta s Montrealom.
V Európe možno prejavia záujem Taliani (Bologna s Florenciou) či dokonca Dáni, ktorí by chceli v Kodani pripraviť nízkonákladové a kompletne zelené Hry. Konkurencia pre Budapešť, ak maďarská vláda poskytne patričné garancie a presvedčí domácu verejnosť, bude mimoriadne tvrdá.
Z olympijského víťaza šéf MOV
Thomas Bach je mužom so silným a ojedinelým príbehom. Za prezidenta ho zvolili na 125. zasadnutí MOV v Buenos Aires v roku 2013. V kandidátskom materiáli uviedol, že „šport musí byť politicky neutrálny, ale nemôže zostať apolitický.“ Vedel, že ako prezident MOV musí umne pretkávať nitky sveta politiky, diplomacie, biznisu a športu.
Bol aktívnym športovcom. Napriek nízkej postave sa vďaka tvrdej drine, disciplíne a schopnosti hľadať na planši neortodoxné riešenia stal vynikajúcim šermiarom. Na olympiáde v Montreale 1976 bol členom víťazného družstva fleuretistov NSR.
Už na tejto olympiáde videl, ako do Kanady pricestovali africkí športovci a ako z nej odchádzali bez toho, aby sa zapojili do olympijských súťaží. Afrika bojkotovala Hry po tom, čo neúspešne žiadala znemožnenie účasti Nového Zélandu, ktorého ragbisti, teda neolympijskí športovci, hrali krátko predtým v Južnej Afrike, v krajine apartheidu.
Väčšou ranou pre Bacha bol bojkot olympiády v Moskve, na ktorej mal štartovať. NSR bola najväčšou európskou krajinou, podporujúcou americký bojkot. Politika ublížila športu, rozdrvila sny jednej generácie športovcov, čo platilo o štyri roky neskôr pred Hrami v Los Angeles aj v opačnom tábore studenej vojny.
Bach bol v tom čase už právnikom, pracoval v korporátnom biznisovom svete. Angažoval sa však aj na športovom poli. Už v roku 1981 patril medzi zakladajúcich členov Komisie športovcov MOV a o desať rokov neskôr bol zvolený za člena MOV.
V obchode nadobudol obrovské skúsenosti prepojené so svetom športu, veď pracoval aj ako výkonný šéf marketingu u Horsta Dasslera, vplyvného muža, ktorého obchodnícka šikovnosť a vplyv v pozadí zmenili chod FIFA i MOV. Ako raz o Bachovi uviedol The Guardian: „Mohol by napísať knihu o systéme provízií a sponzoringu, ktorým je definovaná moderná športová politika.“
Od Samarancha sa naučil tri zásady: nikdy neprešľapovať na jednom mieste, neustále tvoriť spojenectvá (aj s protivníkmi) a chrániť univerzálnosť olympiád. Podobne ako Rogge, odíde z postu prezidenta po dvanástich rokoch. Po zvolení do funkcie nevyzeral ako šikovný manažér, skôr ako ostrieľaný športový funkcionár. Nebol mužom okázalých gest, viac staval na šikovnú komunikáciu, pri ktorej vedel priznať aj drobné chyby, ako aj na schopnosť reagovať na krízy, výpady, nedorozumenia.
Pandémia a ruský otáznik
Práve preto sa olympizmu podarilo odolať v čase kríz a nečakaných skúšok, akými boli ruský dopingový škandál, pandémia koronavírusu a vojna na Ukrajine. Posunutie tokijských hier o dvanásť mesiacov otriaslo olympijským hnutím s obavami z trvalých následkov.
Keď sa situácia okolo koronavírusu nezlepšila a bolo zrejmé, že diváci nebudú mať prístup na športoviská, väčšina Japoncov sa vyjadrila, že Hry nechce. Aj tu sa Bach ukázal ako šikovný stratég. Všetkých presvedčil, že aj okyptená olympiáda je nevyhnutnosťou. Štyri mesiace pred ňou bol takmer jednomyseľne potvrdený ako prezident MOV na ďalšie štyri roky.
Problémom, ktorý sa už Bachovi nepodarí vyriešiť, zostáva Rusko. Keď sa po ZOH 2014 v Soči potvrdili obvinenia zo štátom podporovaného dopingového systému, Bach sa snažil umožniť účasť ruských športovcov na olympiádach, samozrejme s ohľadom na kritériá a stanoviská medzinárodných športových federácií, aspoň v podobe tzv. „tímu neutrálnych športovcov“.
Po začiatku vojny vo februári 2022 je podobná možnosť ešte viac obmedzená. Rozhodovať sa bude o tom, či pripustiť účasť športovcov, ktorí nemajú dopingovú minulosť a nie sú spojení s podporou vojny na Ukrajine.
Podľa Bacha bude kľúčové, ako zareaguje nové vedenie NOV Ruska na „porušenia Olympijskej charty, keď anektoval športové organizácie na Ukrajine. Preto je suspendované a sú voči nemu vyvodené sankcie,“ povedal v Bratislave.
Korupcia, otriasajúca svetovým olympizmom na začiatku storočia, už nie je témou okolo olympijských kruhov. Bach presadil reformy z Agendy 2020. Systém voľby dejísk sa zmenil, členovia MOV sa riadia odporúčaniami špeciálnej komisie, ktorá prísne dbá na základnú ideu Agendy. Je ňou trvalá udržateľnosť športovísk, ktorá má zamedziť prudko stúpajúcim nákladom na organizovanie olympiád.
Muž na správnom mieste
Bach odovzdá riadenie MOV s tým, že poznáme organizátorov Hier až po zimné hry v Salt Lake City 2034. Podpísané sú aj kontrakty s dlhodobými kľúčovými partnermi olympiád a predovšetkým s najväčším vysielateľom: americká NBC. Za tri zimné a tri letné Hry na obdobie 2022 – 2032 zaplatila 7,75 miliardy dolárov. Predtým dala 4,38 miliardy za štyri olympiády v rokoch 2014 – 2020.
Bach bol jednoducho mužom na svojom mieste. Stal sa veľmi silným prezidentom. Koniec-koncov, iných sme v najbohatších športových federáciách (MOV, FIFA a UEFA, IAAF a World Athletics) za posledných vyše štyridsať rokov ani nemali.
Havelange, Samaranch, Nebiolo, Johansson, Blatter, Diack, Rogge, Platini, Coe, Infantino, Čeferin i Bach – všetci vládli a vládnu pevnou rukou smerom dovnútra organizácie a obozretne smerom k vonkajším kritikom. Aj preto sa Bachovi podarilo udržať integritu vrcholnej olympijskej inštitúcie.
Vlani pred koncom parížskej olympiády, krátko po tom, ako oznámil rozhodnutie skončiť na pozícii prezidenta, jasne deklaroval zložitosť súčasného sveta: „Trendy sú, bohužiaľ, jasné. Je tu oddelenie ekonomík a úzky vlastný záujem, ktorý prevažuje nad právnym štátom. V tomto novom svetovom poriadku sa spolupráca a kompromis, bohužiaľ, považujú za znevažujúce pojmy."
Bach veľmi dobre vedel, že akékoľvek idey a ideály sú hlboko v tieni hľadania čo najvýdatnejších finančných zdrojov. Bez nich sa sféra športu, politiky a obchodu nedá prepojiť.
